Cirkevná obec
Grécki a srbskí obchodníci v Trnave utvorili si v polovici 18. storočia náboženskú obec na čele so svojím kňazom (pozri Magistrát mesta Trnavy, Grécki kupci 1746-1778). Z roku 1788 zachoval sa testament farára T. Dorianovića (graeci ritus non unitorum parochi), ktorý zomrel v dome na ulici Februárového víťazstva číslo 3 (bývalý Parrákov dom), kde táto cirkev mala kaplnku.
[Po komunistickom prevrate celý majetok cirkevnej obce bol postupne vyvlastnený a poštátnený.]
Archiválie, ktoré tvoria zbierku, sa našli 4. januára 1956 v dome na Jilemnického ulici číslo 10, ktorého majiteľom kedysi bola srbská pravoslávna cirkev.
Zachovali sa:
- Protokol konzistoriálnych úprav 1828-1840
- Inventár kaplnky 1795
- Bohoslužobné knihy 1748-1795
K fondu je inventár. Inventár kaplnky Najsvätejšej Trojice v Trnave je v gréčtine, takisto grécke sú aj menaiony a psalteriony (tlače), niektoré knihy sú tlačené v cirkevnoslovanskom jazyku.
Fondy Štátneho archívu: Cirkevné organizácie, s. 232
Srbská kolónia sa v meste výrazne posilnila po Veľkom sťahovaní r. 1690. Bol to súčasne najsevernejší bod, po ktorý sa dostali Srbi po Veľkom sťahovaní. Začiatkom 18. storočia Srbi tu vybudovali nový chrám, v ktorom sa konali bohoslužby až do polovice 20. storočia.
Ljubivoje Cerović: Srbi na Slovensku, Novi Sad, 1999; s. 151
Farský dom a niekdajší pravoslávny chrám na Štefánikovej ulici sú na historickej vedute mesta označené fialovou farbou.
[Po komunistickom prevrate celý majetok cirkevnej obce bol postupne vyvlastnený a poštátnený.]
Archiválie, ktoré tvoria zbierku, sa našli 4. januára 1956 v dome na Jilemnického ulici číslo 10, ktorého majiteľom kedysi bola srbská pravoslávna cirkev.
Zachovali sa:
- Protokol konzistoriálnych úprav 1828-1840
- Inventár kaplnky 1795
- Bohoslužobné knihy 1748-1795
K fondu je inventár. Inventár kaplnky Najsvätejšej Trojice v Trnave je v gréčtine, takisto grécke sú aj menaiony a psalteriony (tlače), niektoré knihy sú tlačené v cirkevnoslovanskom jazyku.
Fondy Štátneho archívu: Cirkevné organizácie, s. 232
Srbská kolónia sa v meste výrazne posilnila po Veľkom sťahovaní r. 1690. Bol to súčasne najsevernejší bod, po ktorý sa dostali Srbi po Veľkom sťahovaní. Začiatkom 18. storočia Srbi tu vybudovali nový chrám, v ktorom sa konali bohoslužby až do polovice 20. storočia.
Ljubivoje Cerović: Srbi na Slovensku, Novi Sad, 1999; s. 151
Farský dom a niekdajší pravoslávny chrám na Štefánikovej ulici sú na historickej vedute mesta označené fialovou farbou.